Strnádliky
môžem darovať len polovičné množstvo krvi
sebe verzus ostatným
analógie k satiu spoločnosti
tiché záruky, posily, dúfaš
dúfala si v posuny, zmeny, nové doby, nové porozumenia
dúfala si, nádych a výdych, nádych a výdych, nádych a prázdno
sladké spavé nevedomia, zabudnúť a povstať z koberca
nalistovať, prisunúť, potopiť sa
ako vo sne, na ktorý si už dávno zabudla
nakradnuté zbierky rozkoše z textu prúdia v žilách
všetko má aj tak svoj chod, ktorému nevieš čeliť
čakanie je teraz, je nové teraz
už ani nevieš, či slová majú svoju formu
a ľudia dole sa stále len vítajú
dobrý deň a u vás čo nové?
ešte chcem písať a chcem sa rozprávať
otázka, otázka, odpoveď, za ňou ticho
ostáva protestovať a chcieť byť vypočutá
postoj, krok, za ním pssst
na stene oblaky a čipka
odtlačky prstov v hemisférach
tí poučení z minulosti
veria v nové nádeje
u nás postvírus priniesol ďalšie poklesy
vytŕčanie znamená, že len vyššie vyskakuješ
vraj sme sa v týchto dňoch zabudli červenať
a spektákl je len túžbou spoločnosti po spánku, podľa Deborda
chodíš za mnou, ale vyzerá to, akoby som ja chodila za tebou
a keď konečne postavím čas na domácu váhu, zistím, že schudol
tak si konečne poďme ľahnúť
pred pahltnosťou sveta má spánok ešte stále šancu
menej než osem, viac než päť
ako si ustelieš, s takými sa zobudíš
masová synchronizácia vedomia a pamäti
čo neviem, to neprezradím
keď nevibruje, spím
nebuďme ako strnádliky jazvečie počas migrácie
letia sedem dní bez oddychu a skúma ich armáda
každodenný život, každodenný život, každodenný život, každodenný život, každodenný
znamená možnosť doplniť slovo život
mama, neviem prečo ty máš veľa dôvodov na nervy
privinieš si dieťa, zaspievaš, zaplačeš nad svetom
privinieš si dieťa, zaspievaš
zaspievaš
keď oni spia
tak ty
keď oni spia
tak ty
keď oni spia
tebe oči vyschnú a len sa uistíš, že
ďalším pravidlom sa aj tak nič nevyrieši
na výlete v Los Angeles na mňa žena v hrôze zakričala:
ona mala byť mŕtva
ona mala byť mŕtva
ja som len nešla na zelenú
každý deň života je navyše
migrujúce strnádliky už klopú na okno
a to, po čom túžiš, je
doplniť slovo na konci riadka
nájsť percento zmyslu
ktoré by z domu vyšlo na ulicu
z ulice do mesta, z mesta do štátu
ktoré by nás pokrylo ako dych spiacich detí
a ten tvoj
Sparrows
I can only donate half the amount of blood
to yourself versus to others
analogies to the sucking of society
silent guarantees, supports, you hope
you hoped for shifts, changes, new times, new understandings
you hoped, inhale and exhale, inhale and exhale, inhale and emptiness
sweet sleeping unconsciousness, to forget and rise from a carpet
to thumb, to pull, to immerse
as in a dream you had long since forgotten
stolen collections of textual bliss flow in your veins
everything still has its course, which you can’t face
waiting is now, is the new now
you don’t even know if words have their form anymore
and the people downstairs are still just greeting each other
hello and what’s new with you?
I want to write and to talk
question, question, answer, silence behind it
what remains is to protest and want to be heard
attitude, step, behind it hushshsh
clouds and lace on the wall
fingerprints in the hemispheres
those who learnt from the past
believe in new hopes
post-virus brought here just further declines
sticking out means you just jump higher
it is said that we forgot to blush these days
and the spectacle is just society’s wish for sleep, according to Debord
you follow me, but it looks as if I followed you
and when I finally put time on our home scale, I find out that it has lost its weight
so let’s finally lie down
sleep still has its chance against the world´s gluttony
less than eight, more than five
as you make your bed, with those you wake up
a mass synchronization of consciousness and memory
what I don’t know, I won’t reveal
when it doesn’t vibrate, I sleep
let’s not be like white-crowned sparrows during migration
they fly for seven days without rest and are examined by the army
everyday life, everyday life, everyday life, everyday life, everyday life, everyday
means the ability to complete the word life
mom, I don’t know why you have loads of reasons for nerves
you cuddle your baby, you sing, you cry over the world
you cuddle your baby, you sing
you sing
when they sleep
you
when they sleep
you
when they sleep
your eyes dry up, and you just become aware that
another rule still doesn’t solve anything
on a trip to Los Angeles, a woman shouted at me in horror:
she should have been dead
she should have been dead
I just didn’t cross at a green light
every day of life is extra
migrating sparrows are already knocking on your window
and you just desire to
add a word at the end of the line
find a percent of meaning
that would go from your house to a street
from a street to a city, from a city to a state
that would cover us like the breath of sleeping children
and yours
Dovozy
o 2 minúty? budete?
auto zastavilo, správy predal kuriér
všetko zaplatené, bez kontaktu
bez zámen, bez náčrtu, bez vzdychu: už zase
bez lacných odrenín a vášne
zabalené miesto ticha
zbalené priečinky a tvorba
bez spätnej adresy
z balíku trčali nitky
boli to svedomie, úzkosť a bájky
rozviažte až doma, fragile
ste na adrese?
už sme pochodili, poželali, dosnívali
sme doma a vítame
budúcnosť a koncových užívateľov
otvorím vám dvere, nech nezmoknete
veď tu už dávno neprší, to len v predpovedi
z auta nevidíte oblohu?
stratili sme hmatateľnosť, mechaniku, umenie kinetiky
keď sa podpíšem, vymažte si ma
správy o koncoch bolia viac, ak si ich sama odlepíš
buničina zhorela v nožniciach, leto zaspalo v karanténe
tajomstvá slnečníkov nahryzol piesok
zmizli ľudské stopy v mori
odviate strany prísteliek
zachytilo písmeno túžby
keď poslední budú bez hlasu
tých v strede omámi
chorál spojených nádob
aj to sme boli zhovievaví: kto nechcel, ani nepípol
dopípal zvyšok
správy o koncoch sa uzavreli v ďalšom vagóne, v ďalšom dni
v ďalšom človeku
a dieťa ti pošepne: to osud piští
môžeš byť pekná púpava
Imports
in 2 minutes? ready?
a car stopped, the news was conveyed by a courier
everything paid, without any contact
without pronouns, without a sketch, without a sigh: yet again
without cheap abrasions or passion
wrapped in the cloak of silence
packed folders and creativity
without a return address
threads protruded from the package
they were conscience, anxiety, and fables
untie them at home, fragile
are you at your address?
we have already finished marching, wishing, dreaming
we are at home and welcome
future and end users
I’ll open the door for you, so you won’t get wet
it hasn´t been raining here for a long time, only in the forecast
can’t you see the sky from the car?
we have lost tangibility, mechanics, the art of kinetics
when I sign, erase me
news about endings hurt more when you peel them off yourself
the pulp burned in scissors, summer fell asleep in quarantine
the secrets of parasols were nibbled by sand
human footprints in the sea disappeared
sides of extra beds vanished with the wind
captured by a letter of desire
when the last ones will be voiceless
those in the middle will be dazzled
by a chant of connected vessels
and we remained merciful: those who didn’t want to, didn’t beep
the rest ended in beeping
reports about the end were sealed in another carriage, on another day
in another person
and the child whispers to you: fate whistles
you can be a beautiful dandelion